From - Tue Jun 24 07:51:32 1997
From: "Igor Skypala" 
E-mail: sky@null.net

Zdravim vsetkych, 

pokusim sa popisat zazitky z mojho zatial posledneho uletu na biku. Nazval 
som ho pracovne

Cykloalkoholik Tour '97.
(tentoraz styri kopce jednou ranou)

To "cyklo" v nazve je asi kazdemu jasne, "alko" urcite tiez, "holik" je 
casty navstevnik holi (napr. martinskych), "tour" je preto, ze akteri su 
skor turisti ako cyklisti a konecne "97" je tam preto, ze bolo aj 95 
(pokus o N.Tatry) a 96 (Velka Fatra). 

Zacalo to vo stvrtok 19.6.97, tesne pred odchodom sa dozvedam, ze z Lucenca pojdem 
sam, Marcel to zabalil este pred uvodnym "hadzime". Uz klasicky nestiham 
prvy vlak (povodne do Hronskej Dubravy), takze prichadza casova tiesen a 
ja nasadam na osobak do Zvolena (16.00). Najviac sa bojim dialnice Zvolen 
- Hronska Dubrava, radsej sa pripajam k dvojici na cestakoch a zahaknuty 
preletim na svojom na 4 dni nabalenom horskom Authore a divnych Barumkach 
toto cykloturisticke peklo za par minut. 
Dalej uz je to pohoda vedlajsich ciest, v Trnavej Hore to otacam konecne 
do kopca. Velmi prijemna a malo frekventovana asfaltka lezie cez peknucku 
dedinku Jastraba (prve pivo v zasitej krcme vlavo od cesty pod  budovou 
obecneho uradu). Pre nedostatok casu volim frekventovanejsiu cestu do 
Kremnice cez Bartosovu Lehotku, povodne mala byt kopcovitejsia a 
kludnejsia verzia Ihrac - Nevolne - Kremnica. Takze nuda po hlavnej (no 
malo frekventovanej) ceste cez Kremnicu, Kremnicke Bane az do Turceka, za 
Turcekom dolava na Sklene a za dedinou konecne terenom popri potoku Turiec 
smerom na Dubove. Tento usek je velmi prijemny, lahko prechodny aj napriek 
dvom brodom a zopar mokrinam, vsetko polnou cestickou. 
Tu musim pochvalit mapu, klasicka zelena turisticka od VKU Hramanec 
(1:50000, asi 60 Sk), dokonale presna! Neviem ake mate skusenosti s tymito 
mapami, ja vacsinou dobre.
Dalej to ide ako po masle uplne prazdnymi a mierne zvlnenymi asfaltkami 
(pre cestaky hotovy raj) cez Dubove, Velky a Maly Cepcin do Jazernice, kde 
uz trpezlivo caka Miro (prisiel mi oproti z Martina, je to kamarat) a 
samozrejme pivko. Je uz takmer tma (21.00), takze do Martina uz je to bez 
prestavok asi 20 km nadalej po prijemnej asfaltke. Zacina prsat. V 
Martine sa spolocne modlime k bohom dazda a piva zaroven, zajtra su 
na programe Martinske hole. 
Zaspavame v lahkom opojeni s nadychom optimizmu na dusiach...

Piatkove rano prinieslo rychle vytriezvenie z optimizmu predosleho vecera 
- husty dazd. Po kratkej diskusii na temu "suvislost psychickych a 
atmosferickych poruch" sa Mirovi a mne podarilo presvedcit Stana - 
dalsieho ucastnika nasho uletu, ze cesta vlakom by bola zrada nasho 
uslachtileho zameru, takze vzapati uz v trojici rozhaname nadavkami mracna 
nad Martinskymi holami. Asfalka z Vrutok dolava az na hole je dostatocne 
nudna nato, aby si clovek na bicykli naplno vychutnal 1100 metrove 
prevysenie bez jedinej rovinky. Rozptylenim su len vyhlady v hornej casti, 
ak pocasie dovoluje :-] Po miernom obcerstveni (caj s domacou neviemco) na 
chate tesne pod vrcholom sa Miro a Stano prezliekaju do sucheho :-), ja si 
suche setrim na vecer. Prsi stale viac, nastastie je teplo (+9), asfalt 
konci az na hrebeni. Pokracujeme kusok dolava po cervenej, hreben je 
zjazdny aj v dazdi bez problemov. Na Velkej luke (1476) chvilu hladame 
chodnik smerom dole (modra znacka), kedze tam ziadny nie je, skusime 
naslepo v smere sipky. Po asi 200 m je to jasne, trafili sme. Prilis 
zjazdne to zo zaciatku nevyzera, neskor uz je to skoro bez problemov aj na 
mojich barumackych poloslikoch. Prestalo prsat, tak zbierame vodu za 
golier aspon na trochu zarastenych usekoch cez les. Po troch kilometroch 
sa chodnik napaja na asfaltku, takze do Stranskej doliny padame ako kamen. 
Za pekneho pocasia dokonaly zjazd z hrebena az do Rajeckych Teplic (13 
km), miestami trochu hardcore (spolu menej ako 1 km), prenizenie rovnych 
1000m. Pokracujeme po nechutne plnej hlavnej ceste z R.Teplic do Rajca, 
nastastie len 4km. Povodna verzia dnesnej trasy obsahovala este Sulovske 
skaly (oranzova znacka), zdrzanie v chate na holiach znamena opat casovu 
tiesen (o tretej mame v Puchove stretnutie s bratislavskou castou 
partie), takze to otocime z Rajca rovno do Povazskej Bystrice. Prijemne 
zvlnena asfaltka je az do Povazskej Bystrice skoro prazdna, do Puchova je 
to po pravom brehu Vahu hotove utrpenie. Asi bude lepsia lava strana, 
podla mapy je tam fajnova asfaltka konciaca polnou cestou. Bratislavcania 
sa dockali o 16.15, rychlo nakupujeme proviant a v patici opat v dazdi 
letime hore bielovodskou dolinou - konecne Javorniky. Domaci tuto dolinu 
vraj volaju zhnita, ktovie preco :-)  Na chvilu vykuklo slniecko, dnes 
prvykrat. Nasim dnesnym cielom je drevenicka v Lieskovci (650m) nad 
dedinou Lazy pod Makytou. Napriek pokrocilej unave koncime dnesnu etapu 
spevom (bez tanca). Ta domaca slivovica robi divy...
BTW, bola tu rec o materiale MOIRA, dnesny den bol idealny na jeho 
testovanie. Mozem potvrdit, ze kratke tricko z Ultra Lightu sa osvedcilo, 
nechcem si to ani predstavit v bavlnenom,  akurat ze po celodennej drine 
poriadne smrdelo. Horsie dopadli v teste ponozky z klimatexu, nepostrehol 
som vyhodu oproti inym. Mozno je na vine obuv (stare tenisky Marathon). 
Podobne ako Moira sa mi osvedcili kratasy s trakmi z DORLASTANu (Diadora), 
rychlo schnu a aj mokre su znesitelne. Doporucujem vsetkym, co tieto 
veci podcenuju, ja sam som nedoveroval umelej hmote...

Predosly vecer bol narocny na hlasivky i zaludok, takze sa do 
nadherneho sobotneho rana budime vsetci piati az okolo 8.00. Po vydatnych 
ranajkach a vselijakych napravkach vyrazame zvesela z Lazov smerom na 
Makytu (po zelenej). K vseobecnemu veseliu prispel i kratky 
zablateny zjazdik z nasej drevenicky do Lazov. Krava je naozaj nechutny 
nepriatel cykloturistu! Asfalt lezie az tesne pod Makytu, ale posledny 
usek (asi 2 km) je strmy a malo pouzivany pokus o turisticky chodnik, 
takze bicykel trochu zdrzuje. Ani otravne muchy vsak nedokazu pokazit 
radost z vydareneho pocasia. Vrchol Makyty je zarasteny, ziadny vyhlad. 
To co nas caka dalej vsak pripomina cyklisticky raj. Nasleduje totiz dobre 
preslapany a malo clenity chodnik po hrebeni zjazdny bez zosadnutia hadam 
aj 20 km (!!!). Jedinu vynimku (predpokladam) tvori usek od Papajskeho 
sedla, tam nas osvietilo a zvolili sme radsej lesacku cestu tesne popod 
hreben, vrele doporucujem. Ta sa potom napaja na zasobovaciu asfaltku od 
Lazov na Kohutku. Pocasie stale idealne nas prinutilo vychutnat vsetky 
dostupne piva, ktore sa na hrebeni !CAPUJU! Dokonca za slovenske penize 
(15Sk), hoci je hotel Kohutka uz na moravskej strane. Pozor na maly figel 
(typicke?), klasicke stuce nie su vobec klasicke, maju len 4 deci! To vsak 
zisti clovek az ked to chyti do ruky ;-) Nakoniec sa ukazalo, ze nase 
vychutnavanie slasti zivota bolo trestuhodne dlhe, aj "vdaka" technickym 
problemom (prehadzovac, brzdove lanko, 2 defekty) nezostal cas na 
najkrajsi usek hrebena, dostalli sme sa po dokonalom terene uz len po Maly 
Javornik, takze sa sem este budeme musiet vratit. Je to naozaj skoda, po 
hrebeni vedie cesticka s castymi vyhladmi na obe strany, cele sa to hupe 
plus-minus 50 vyskovych metrov, rychle stupania sa striedaju s este 
rychlejsimi klesaniami (pozor na nestastnych pesiakov!).
Z Maleho Javornika sme sa vratili az po hotel Portas (tiez capuju, 
dokonca do pollitrov) a odtial po zeleno znackovanom chodnicku smerom do 
doliny. Je to ZJAZDne a je to pekne! Trosku blatka, trochu travicky, 
trochu korienkov, ale hlavne poriadne rychlo. Skoda ze len 2 km, potom uz 
po asfalte bez brzd az do Lazov. Obligatne pivo, obligatne vyhlady na 
prekrasne okolie, celkovo len 45 km a skoro tolko piv, ale stali za to.
Na spev uz dnes nezostalo sil...


Send comments to: zdbartos@seznam.cz


[ Z. Bartos Home Page ]


You are the visitor of this WWW page

since the date used on my main page.